Stáž v Taliansku: „Tu na oddelení bol personál naozaj veľmi milý a od prvého momentu to bola super skúsenosť.“
Aké boli začiatky v novom pracovnom prostredí?
Lekári aj personál boli veľmi milí a dali mi možnosť voľného výberu, čo by som chcel vidieť – či ambulantnú časť alebo operačné výkony. Jazykovo nebol problém, nakoľko celkom veľa lekárov rozpráva plynule po anglicky.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Začiatok dňa trávim v nemocnici, kde sa najradšej zdržiavam na operačných sálach. Tam sledujem každý výkon a snažím sa z toho zobrať čo najviac. To väčšinou robí začínajúci lekár aj na Slovensku, ale mám tú výhodu, že sa tu robia výkony, čo sa na Slovensku nerobia alebo sa robia len vo vybranej nemocnici. Čo ma najviac zaujalo sú robot-asistované urologické výkony pomocou systému Da Vinci. Po práci väčšinou idem do posilňovne a potom do obchodu, alebo sa niekam najesť. Cez týždeň mi toto zaberie v podstate celý deň, keďže sa presúvam všade pešo (čo je super lebo Padova je naozaj krásne mesto a takto ho mám možnosť vidieť a zažiť ešte viac). Cez víkendy sa snažím spoznať Padovu, popozerať pamiatky, takisto navštevovať Benátky, ktoré sú tu za rohom, cca 20 min. vlakom. Zvyšné mesiace chcem tiež určite využiť voľný čas najmä na cestovanie a pozrieť čo najviac.
Je niečo čo vás na stáži prekvapilo, niečo s čím ste nepočítali?
Prekvapil ma prístup v nemocnici, ktorý bol úplne iný ako na Slovensku (česť výnimkám). Nechcem takisto hovoriť za celé Taliansko, ale tu na oddelení bol personál naozaj veľmi milý a od prvého momentu to bola super skúsenosť.
Foto: Boris Kovačic
Odporučil by si absolvovať pracovnú stáž ďalším študentom a absolventom? V čom vidíš najväčší prínos?
Určite áno, ak sa im dá, tak je to super ísť. Je dôležité, aby lekári zo Slovenska chodili do zahraničia, videli veci a rozdiely a aby nadobudnuté skúsenosti či už praktické alebo teoretické, priniesli domov. Môžu totiž byť veľkým prínosom pre naše zdravotníctvo.
Prečo by si odporučil stáž v konkrétnej krajine, v ktorej ste sa vy rozhodli absolvovať stáž?
Taliansko ako krajina má svoje čaro, ale keďže čo sa týka stáže mám skúsenosť len s jedným oddelením, tak sa neviem vyjadriť za každé (resp. celkovo za nemocnice v Taliansku). Mne sa však táto krajina osvedčila a každá zahraničná skúsenosť človeka obohatí v určitom smere.
Stala sa vám nejaká vtipná príhoda, o ktorú by ste sa radi s nami podelili?
Pozdravil som sa jednému pánovi profesorovi na oddelení „ciao“ keď som odchádzal a zdalo sa mi, že to bolo asi trochu nemiestne (súdiac z jeho pohľadu). Neviem prečo som nepovedal jednoducho „bye“, ale chcel som taliansky a nenapadlo mi, ako presne sa povie „dovidenia“. A určite ma zmiatlo aj to, že sa tu každý každému zdraví „ciao“. Taká polovtipná/polotrápna príhoda no.